Diospyros, SR a mrazy
Ukrajinské hybridy sa vyznačujú výnimočne vysokou odolnosťou voči mrazom. Avšak na Ukrajine vydržia aj nekrížené čistokrvné Diospyros Kaki -25, či to vydržia aj u nás, to zatiaľ nevieme. Mnohé veci treba ešte otestovať v našich podmienkach. Ovocinárstvo je neustále sa rozvíjajúca oblasť. Živá, dynamická, pestrá, uchvacujúca!
U mňa pod Zoborom bolo za 3 zimy sledované zimy (2008 - 2010) len -17 °C. Avšak dôležitá je nielen najnižšia dosiahnutá teplota, ale aj ako dlho trvala perióda s touto teplotou, či bola pritom námraza, aká vlhkosť vzduchu bola, či sa jednalo o holomráz alebo so snehovou pokrývkou a kedy sa tak stalo, či predtým bolo teplejšie obdobie a svietilo slnko a tak sa trochu púčiky začali preberať, a mnoho ďalších charakteristík a podrobností. Takže nie je -22 ako -22.
Mám overené, že v zime 2010 v jednej mrazovej kotline, kde bolo dokonca až -25, hybridy nezamrzli, len sa o dva týždne spozdili v rašení a nezakvitli. Ale Diospyros lotus, používaný ako podpník, na tom istom mieste vymrzol úplne. Pričom potom staršie lotusy vyhnali od koreňa nanovo ako to robieva aj figa. Samozrejme na rovnakom mieste úplne vymrzli všetky Diospyros kaki a naopak Diospyros virginiana tam nevymrzli a mráz sa ich ani nedotkol.
Preto na základe toho a ďalších skúseností aj z Kanady som zostavil túto stupnicu:
1) chúlostivé odrody Diospyros kaki
2) odolnejšie odrody D. kaki
3) Diospyros lotus
4) hybridy
5) Diospyros virginiana
6) odroda Meder
Pričom stupnica začína pri chúlostivých kaki približne na 14 až 18 stupňoch pod nulou. Najodolnejšia odroda Meder zase vydržala bez akejkoľvek úhony v Kanade -35 a ďalšie leto ešte aj zarodila. Teda medzi najchúlostivejšou a najodolnejšou odrodou Diospyros je približne rozdiel 20 stupňov. Podľa tejto tabuľky potom napríklad lotus namŕza pri -21až -27 °C, čo je s toleranciou až priveľkou. -21°C by ustáť naozaj mal a naopak -27°C by asi neustál ani za ideálnych podmienok, takže skutočnosť bude kdesi na -22 až -24°C, ale vždy to bude len odhad. Avšak prežitie v chladových testoch na úrovni -22°C nie je tak úplne konečná informácia. Dôležité je aj (alebo najmä), koľko percent púčikov prežilo na letorastoch, ako boli letorasty vyzreté, či strom kvitol, koľko kvetov nahodil, . . . Ak aj vymrzne jedno, či dvojročné drevo, strom obraší zo staršieho dreva, ktoré vydrží približne o 2 stupne nižšiu teplotu a tak sa zachráni. Ak vymrzne aj staršie drevo, strom vypučí od koreňa, ktorý vydrží ešte o ďalšie 2 stupne nižšiu teplotu. Preto tá tolerancia.
Na Ukrajine samozrejme ako všade vo svete používajú ako podpník Diospyros lotus. Je na to dobrý dôvod. Zväčšuje plody naštepenej odrody, má kvalitný koreň a je odolnejší ako Diospyros kaki. Iba v prípade hybrirov a D. virginiana, ktoré sú od neho odolnejšie, má význam ich štepiť na virginianu. Naštepenie odrody na virginianu má však za následok zmenšenie plodov a skrátenie vegetačnej doby. Virginiana ná horší koreň, pomalšie rastie, neznáša presádzanie, čo je dosť dôvodov aby sa používala len okrajovo na miestach kde by to lotus nezvládol.
Vrátim sa teraz k tomu koľko Lotus vydrží mrazu. Ak by sme počítali, že vydrží na letorastoch bez namrznutia -22°C, tak -23°C ešte časť púčikov prekoná bez namrznutia a namrzne tak len zčasti. Staršie drevo vydrží -24°C a koreň pod zemou vydrží, hoci teplota vzduchu hore klesla až na -27°C, z ktorého potom na jar je schopný stromček, veľmi bujne rastúci. Takže prežiuje ale za cenu odumretia nadzemnej časti. Svedčia o tom aj sledovania 4 lokalít výskytu 40 ročných porastov Diospyros lotus v podunajskej nížine Sú to lokality s vinohradníckou tradíciou, kde rastú aj broskyne a marhule. Na týchto miestach za 40 rokov len v jednom prípade na jednej lokalite asi pred 20 rokmi došlo k vymrznutiu lotusov až po úroveň pôdy. Všetky však samozrejme za uplynulých 20 rokov vyrástli znova na veľké stromy. V ostatných lokalitách nedošlo k vymrznutiu vôbec a to samozrejme stromy nie sú nijak ošetrované voči chladu. Nikto ich nestrihá ani neprikrýva a sú ponechané len sami na seba bez zákrytu budovami.
Zároveň uvediem, ako som pred pár rokmi maličké neduživé ročné semenáčiky lotusov ponechal v maličkých zakoreňovačoch 5x3cm celú zimu vonku pri -17°C. Vtedy mi takto vymrzli dokonca aj hlohy a čerešne, keď im úplne premrzol koreň. Odvtedy si na to dávam pozor. Hoci stromy aj sú odolné, koreň odolný byť nemusí ak je vystavený v malom kvetináči totálnemu premrznutiu. Tie maličké lotusy som hodil na kompost. Boli úplne sčernalé a nejavili žiadne známky života, ani pri poškriabaní kôry pod povrchom neboli zelené. Asi po 2 týždňoch som si všimol, že začínajú rašiť. Prekvapili ma, ako to zvládli, úplne sa zotavili a bez problémov začali rásť, hoci aj tak odolné veci ako je hloh (Crateagus monogina) to neustál... Ptreto odvtedy každému odporúčam, aby vysádzal stromčeky naštepené na Diospyros lotus tak, aby miesto štepenia bolo pod úrovňou pôdy tak 15 cm, pričom vrchná vrstva by mala byť piesočnatá a priepustná pre vodu.
1) V prípade extrémnych mrazov okolo -27°C by to za týchto okolností stromček mal vydržať a vyhnal by s ušľachtilých očiek a tak by sa strom zachoval a vydržal oveľa viac mrazu. Samozrejme v prípade že tam ešte na jeseň nastelie záhradkár aktívny hnoj, najlepšie konský, tak v takomto "koberčeku" pôda nepremrzne ani pri najväčšom u nás dosiahnutom mrazovom rekorde, pretože mikróby v hnoji zohrievajú pôdu okolo. Na jar sa potom môže hnoj odpratať, alebo ponechať len s časti.
2) Miesto štepenia či očkovania je vždy najchúlostivajším bodom. Ak je nad zemou, hrozí mu odlomenie či poškodenie psom, kosačkou, kosačkou, deťmi, poveternostnými podm. a podobne. Dokonca aj po 10 rokoch som videl strom Kaki odlomený silným vetrom pri bohatej úrode zaťažený práve v mieste štepenia. Ak by bolo toto miesto ukryté pod zemou tak sa strom nezlomí a ak by sa aj poškodil kosačkou a podobne, tak pekne obraší úplne od spodu ušľachtilým drevom.
3) Prečo sa záhradkárom neoporúča vysádzať stromy tak, že miesto štepenia je pod zemou? Pri slaborastúcich zbrzďujúcich podpníkoch ako M9 pri jabloniach alebo dula pri hruškách hrozí, že odrody spravokorenia, teda vyženú korene nad miestom štepenia a účinok podpníka sa úplne stratí. Toto nehrozí pri Ebenovníkoch - druhoch Diospyrus, pretože lotus tvorí najlepší a najbujnejší koreň a ani kaki ani iný diospyros nevie urobiť lepší a bujnejší koreň a tak nezakorení nad miestom štepenia vôbec ani po mnohých rokoch.
Samozrejme, mám aj podpníky s virginiany, ale je to naozaj len pre tie najextrémnejšie oblasti pod najodolnejšie odrody Virginian, inak je lepší jednoznačne lotus a miesto štepenia pod zem.
Čosi k semenáčom: semenáč bude mať celkom iné vlastnosti ako materská rastlina, zvlášť ak ide o hybridnú materskú rastlinu - kríženca 2 rôznych druhov. Záleží na tom, ktorý druh bol otec. Napríklad pri odrode Rosianka bol otec Diospyros kaki a matkou nejaká odroda D. virginiana. Rosianka je teda medzidruhoý kríženec. Nikitskaja Bordovaja je dcéra Rosianky, pričom otec bola nejaká odroda Diospyros kaki. Ak z nej vznikne semenáč a otec bol znova Diospyros kaki, tak bude pravdepodobne ešte menej otužilá po otcovi, ak bol otec D. virginiana, tak by mohol byť tento semenáč po otcovi naozaj otužilejší, otázka je skôr aké bude mať plody. Toto sa dozvieme za 15 rokov, ak to rastlina prežije a zarodí. Je však spôsob ako to zistiť skôr. Naočkovať tento semenáč na väčší, už rodiaci strom a do 2-3 rokov je tu výsledok, aspoň čo sa týka kvality plodov.
Citlivejšie Kaki však je možné úspešne pestovať len v najteplejších oblastach slovenska a to ešte na zvlášť chránených miestach v závetrí chránené od severu a západu pri stene. Ideálne pri stene nezatepleného domu. Na zimu obalovať, alebo v nevykurovanom skleníku, či foliovníku s viacerími sudmi s vodou, kvôli mikroklíme. Najlepšie v uzavretej obci medzi domami (nezateplenými). Inak, hoci žijeme v dobe globálneho oteplenia, každý príde na to, že na Slovensku nie sú ešte subtrópy. Pred pár rokmi bolo veľa optimistov, pretože boli 2 zimy kedy nemrzlo na juhu vôbec (zimy 2006/07 a 2007/08). Potom ale prišla zima 2008/09 a ľudia pochopili, často na vlastnej škode, že subtrópy sa nekonajú. Aj tým, čo prikrývali posledné 2 zimy figi úplne zbytočne, si povedali tak načo budem zateplovať. A vypomstilo sa! Síce len krátkodobo, ale prišlo -17°C, čo stačilo aby zamrzli všetky nezateplené figi a aj mnohé Kaki, ktoré neboli zateplené a nemali práve ideálnu polohu. Tie staršie s lepšou polohou len trochu namrzli, a následne potom slabšie zarodili, než predchádzajúce 2 roky kedy nemrzlo. To však zďaleka nebol koniec. V zime 2009/10 mráz dokončil to, čo rok predtým načal. To čo namrzlo pred rokom, zamrzlo teraz väčšinou až po zem a niečo potom ešte vyrašilo v lete, niečo už ani nie.
Ľudia sa na mňa často obracajú s prosbou o radu a posťažujú sa, preto to viem. Väčšine ľudí čo poznám Hurmi kaki vlani naozaj zamrzli, niektorí to potom vzdali úplne a zanevreli na toto úžasné ovocie, a to je škoda. Pretože tie stromy na dobrých miestach alebo s dobrou starostlivosťou danú zimu prežili a niektoré dokonca trochu aj zarodili. Zima 2010/2011však bola ešte horšia, než tie predchádzajúce. Figy vymrzli úplne všetky a niektoré už ani neobrašili, hoci väčšina áno. Všetky Talianske, Bulharské, Japonské a citlivejšie odrody Kaki, či v menej vhodných podmienkach a zle zateplené, či dokonca vôbec nezateplené, taktiež vymrzli, alebo namrzli až do staršieho dreva a úroda bola slabá alebo žiadna. Iste staré stromy, ktoré už zažili mnoho zím, sú otužilejšie. A najmä ak prežili napríklad 15 - 40 rokov, tak majú takú polohu, že sa asi dožijú až do 100 a možno aj viac. Ebenovníky sa v Číne dožívajú aj 400 rokov. V Európe sa pestujú len približne 100 rokov, na Slovensku sa začali pestovať len pred asi 50 rokmi, takže tu tak staré stromy zatiaľ nemôžeme mať.
Preto ak niekto skúsi, väčšinou nemusí byť úspešný, ak nedodrží určité pravidlá. Hurmi kaki síce netreba v našich podmienkach postrekovať, čím ušetríme svoj čas a peniažky za postreky, na druhej strane nesmieme zanedbať strihanie a zatepľovanie a najmä výber tej správnej odrody, príp. podpníku a samozrejme toho správneho miesta vysadenia. Idealne v blízkosti väčšej vodnej nádrže, či rieky. Napríklad Dunaj, Hron, Váh, Nitra a podobne. Alebo veľká priehrada, či štrkovisko. Ak nemáte nič také v blízkosti, nezúfajte, aj malé záradné jazierko je lepšie ako nič a ak ani to, tak minimálne niekoľko sudov s vodou si môže dovoliť naozaj každý. Ak nemáte skleník, tak zhlobiť si nejaký zo starých vyradených okien zadarmo nie je až tak ťažké. Prípadne fólia, ktorá nie je taká drahá, aby sa neoplatilo ňou chrániť Kaki. A ak nie je k dispozícii južná strana domu či múriku, najlepšie v uzavretom meste, či aspoň obci, tak aj fólia je lepšia ako nič...
Nuž a pre tých čo sa nechcú zaťažovať s chúlostivejšími najšpičkovejšími veľkoplodými odrodami, alebo sa nachádzajú v horších klimaticky lokalitách, sú k dispozícii aj odrody ktoré sú dostatočne otužilé aby sa dali pestovať aj v horských podmienkach pri vyššej nadmorskej výške a bez zatepľovania, pretože znesú niektoré až -35. Plody sú síce o niečo menšie, ale zasa ich je viacej a chuťovo sú trochu iné. Sú však ľudia, ktorým chutia viacej ako klasické Kaki. Preto majú veľkú budúcnosť a časom budú určite ako vinikajúce ovocie so zdravotne nenahraditeľnými účinkami veľmi rozšírené najmä v domácich záhradkách ako spestrenie k našim jabĺčkam a hruškám.
Nesmierne veľa robí dobrá poloha. Veľa robí aj strihanie najmä v lete, no i tak je to len otázka času kedy to schytáme naplno a chúlostivejšie Kaki vymrzne úplne. Čítal som o tom diskusiu ukrajincov na juhu pri pobreží pri čiernom mori. V zime 2005/6 im vymrzli nakompletku všetky Diospiros kaki aj D. lotus podpník. Iba mimoriadne dobré položené stromy to prežili s tým, že vyrašili až od zeme. Vydržali iba mierne poškodené hybridy a bez problémov ešte aj zarodili Virginiany. Stalo sa to po 50 rokoch úspešného pestovania. Je tam fakt teplejšie ako u nás a i tak to tam nakompletku vymrzne - hoci iba raz za 50 rokov v priemere. To znamená pri priemernej dĺžke života, že sa toho tam s veľkou pravdepodobnosťou každý dožije aspoň raz. U nás to bola zima nejako približne okolo roku 1990, keď aj na juhu pukali stromy v lese a bolo -30°C. Avšak postačí aj -10°C v období, keď je už všetko trocha narašené. Ale ani my tu nie sme naveky - jedno ráno sa nezobudím a je jedno aká bude vonku teplota... Viac v článku "Chrániť, chrániť, chrániť proti mrazu".
Aspoň že Diospyros netrpí kučeravosťou, ktorá ničí broskyne s následným glejkotokom a namŕzaním; netrpí mŕtvicou a moniliózou, ktoré postihujú marhule, ktoré kapú tiež veľmi skoro a mladé. Nehovoriac o spále ružovitých, ktorá zabíja bez milosti jablone a hrušky, o hlohu a jarabine ani nehovoriac. Paradoxne sú na tom nakoniec z našich domácich druhov slivky so šárkov relatívne najlepšie. Najodolnejší strom, ktorý poznám, je Asimina triloba - banán saveru, ktorý aj keď rastie pomalšie, je odolný voči skutočne silným mrazom a zabíja všetky patogény naokolo, včítane hmyzu a húb, a tak nás asi všetkých prežije, ako ľudí tak aj menované dreviny . . .