Bludy vs. skutočnosť, alebo nedajte sa nachytať
Prečítal som si nedávno, že jedna zásielková služba s peknými obrázkami píše o Hurmi kaki. Okrem stĺpovitých zázrakov tam už predávajú aj Talianske Hurmi kaki, ktoré vydrží -20°C. Je to len drobným vtípkom v porovnaní so stĺpovitými čerešňami, slivkami a podobne...
Napokon človek, teda príslušník druhu Homo sapiens, vydrží aj -60, kaď je dnu v iglú a prikúri si kahancom s tulením tukom napríklad. Takže keď tento stromček naozaj dobre prikrijeme, vydrží podľa mňa aj -40.
Píšu že Hurmi kaki dorastá do 15 metrov. Zároveň treba povedať, že Homo sapiens dorastá až do 254 cm asi rovnako často ako Hurmi kaki do 15m. Väčšina ľudí napríklad získa z predchádzajúcej informácie dojem že kaki je veľkosťou stromu niečo ako orech. V skutočnosti je to ešte viac pritiahnuté za vlasy. Myslím, že ani najstaršie a najväčšie kaki ktoré som videl nemali v našich podmienkach viac ako 5 m, a to ani po 40 rokoch. Naopak väčšinou je to stom ešte menší.
Ďalej citujem z daného reklamného materiálu: "Rodiť začínajú najskôr v 5 až 10 roku, rodenie môžeme urýchliť zaštepením stromčeka."
Naozaj by z toho vyplývalo že predávajú semenáče a tie odporúčajú zaštepiť. To snáď nemyslia vážne. Ale nemali by sme im to mať za zlé. Veď to len prekopírovali text z nejakej enciklopédie aby zistili, čo to vlastne v tom Taliansku kúpili, aby to náhodou nepredali ako stĺpovitú čerešňu. Hoci vlastne sa divím, že kaki ešte nemajú tiež "stĺpovité".
Ďalší text je tiež zábavný, citujem: "Režeme na nízky kmienik s presvetlenou korunou na jar, v marci až apríli. Pri reze musíme dávať pozor, keďže kvitne na konárikoch vyrastajúcich z jednoročného dreva." Na jar by som skôr ako v máji kaki nerezal, pretože jednak ešte môže prísť mráz, a jednak ešte neviem ktoré konáriky sú namrznuté. Nenapísali, na čo máme dávať pozor, iba že máme dávať pri reze pozor. Asi aby nás netrafil šľak, keď pri -17°C nám stromček, ktorý má podľa nich vydržať -20°C, úplne vymrzol... Druhá polovica vety je pravdivá, naozaj podobne ako vinič kvitne na nových mladých zelených výhonoch. V našich podmienkach je samozrejme dôležitejší letný rez ktorý tam ale vôbec nespomínajú.
Pripadá mi to ako keď jedna zahraničná firma predávala popri iných rastlinách na výstave v Čechách aj paradajkové priesady - po 400 českých korún. Brigádničky nič o ničom nevedeli. Väčšine ľudí vybehli oči a spýtali sa "Co jsou to za rajčata, že jsou tak drahý?" A milé brigádničky nevedeli ani to, že sú to rajčiny a nie to ešte že aké. Tak len mykli plecom, že ako fakt nevedia. Predstavte si, že každý deň na tej výstave, sa pár tých rajčín za túto cenu predalo, a to bez toho, že by kupujúci vedeli čo vlastne kupujú. Mám podozrenie že došlo jednoducho k zámene ceny a boli to celkom obyčajné rajčiny. Aké je však poučenie: pre predávajúceho môže byť niekedy absolutná neznalosť skôr výhodou. Nič nevie, nič nepovie, nič nepokazí a nemusí si ani vymýšľať. Tak si myslím, že v tom katalógu tiež mohli niektoré údaje radšej vypustiť a našli by sa ľudia ktorí by im to kľudne kúpili ako stĺpovitú marhuľu napríklad. Vzhľadom na to, že aj tak im to vymrzne, tak je to vlastne jedno, či budú mať suchú marhuľu alebo vyschnutú kaki.
Nezávisle na spôsobe pestovania je možné zlepšiť rast rastovými stimulátormi a hnojením dusíkatými hnojivami. Oboje spôsobuje prudký nárast drevnej hmoty, často na úkor koreňovej sústavy a to nezávisle na spôsobe pestovania. Nevýhodou takto rýchlo vybehnutého stromčeka je riedke nevyzreté drevo a následné namrznutie či dokonca úplné vymrznutie takéhoto stromčeka. Tento efekt sa stratí až po niekoľkých rokoch, ak to dovtedy stromček prežije. V skutočnosti je vlastne hnojenie dusíkom najmä v druhej polovici leta vyslovene nevhodné pre chúlostivejšie druhy. Naopka treba hnojiť K a P.
Ak teda zákazník dostáva do rúk "pekný veľký" stromček, mal by byť podorievavý:
- Nebol stromček hormonálne stimulovaný?
- Nebol prehnojený dusíkom?
- Má dobre vyzreté drevo?
- Má dostatočnú koreňovú sústavu - najmä vlásočnicové korene?
Tieto veci sú pritom oveľa dôležitejšie (najmä pri Hurmi kaki) než to, o akú odrodu sa jedná. Toto sú moje poznatky z praxe. A každý kto niekedy prakticky pričuchol k ovocinárstvu a má zdravý rozum si na základe toho urobí vlastný názor.
A ešte jedna skúsenosť s dovozcami, ktorí voľnokorenáče Talianskych odrôd iba dovezú a rýchlo predajú, aby im nezostali na krku suché papečky . . . Pobavil som sa, keď raz na jar na Gardénii mi nejaký pán hrdo ukazoval aký veľký stromček granátového jablka kúpil opodiaľ v nemenovanom stánku. Spýtal som sa ho, či nemá pocit, že to hurmi kaki je suché. Spýtal sa ma že čo to je hurmi kaki? Vysvetlil som mu to ako Ebenovník, Tomel, Diospyros kaki, Datojasilva... Nechápavo mi ukázal ceduľku na ktorej bolo napísané: „Granátové jablko“. Ubezpečil som ho, že je to úplne jedno, čo je tam napísané, v konečnom dôsledku si zo zľavou kúpil za 6€ mizerný kolík k rajčiaku... Neveril mi, ani keď sa mi nechtom nepodarilo poškrabať úplne suchú kôru a dostať sa tak k zelenému jadru. Stromček bol komplet suchý. Ľudia často odmietajú realitu a veria svojim vysneným predstavám.