Chrániť, chrániť, chrániť proti mrazu
Citlivejšie odrody Diospiros kaki je možné úspešne pestovať len v najteplejších oblastach slovenska a to ešte na zvlášť chránených miestach v závetrí chránené od severu a západu pri stene. Ideálne pri stene nezatepleného domu. Na zimu obalovať, alebo v nevykurovanom skleníku, či foliovníku s viacerími sudmi s vodou, kvôli mikroklíme. Najlepšie v uzavretej obci medzi domami (nezateplenými). Viac k tejto téme v článku "Diospyros, SR a mrazy".
Najjednoduchšia ochrana je:
1. V lete Diospyros pristrihnúť kvôli vyzretiu letorastov prvého rádu - zaštipovať konce konárov za 6-8 listom.
2. Koncom leta a na jeseň postriekať hoci aj obyčajným malým rozprašovačom hnojivom obsahujúcim mikroelementy najmä K a P, ale nie N.
3. Nasunúť po opade listov na konáre kúrenárske sivé izolačné elastické trubky a vyplniť suchou rašelinou. Jednoduché a účinné.
4. Na zimu pod kmienok obložiť napríklad slamou alebo senom a prekryť vrecovinou, či netkanou textíliou.
5. Na zimu stromček obložiť napríklad 3 sudmi s vodou a celé prekryť netkanou textíliou.
6. Čerstvý hnoj, konský či iný, na primeranej kôpke pod stromom pod fóliou - mikróby pracujú a dokážu zohriať na celkom vysokú teplotu.
7. V niekoľkých najchladnejších nociach, keď teplota klesne pod -20°C by bolo najlepšie pomôcť odporovým drôtom alebo do suda či večšieho vedra s vodou je možné použiť napríklad akváriový zohrievač vody. Niektoré majú dokonca termostaty, ale to je zbytočný luxus. Pomáha dokonca aj obyčajné vzduchovanie a voda nezamrzne tak ľahko.
9. Rekupiračná trubka v pôde končiaca pod stromčekom. Náročnejšie, ale urobiť raz a slúži roky.
10. Polistirénový domček - iglú, čo je fakt extrém, ale tiež sa poskladá iba raz a môže slúžiť viacero zím.
Tak niektoré s bodov sú jednoduchšie, niektoré pracnejšie, ale ak sa vykoná čo najviac z nich - nevymrzne. Aspoň niektoré také naozaj nenáročné z týchto opatrení však zvládne asi každý a pomôže to. Samozrejme je možné pestovať vo veľkom, naozaj veľkom kvetináči či sude, ale to nie je ono. Pri figách to odporúčam, ale pri Kaki je lepšie voľná pôda. Ešte je možné vykopať 2m jamu a urobiť takú jednoduchú tranšej (fóliovník vykopaný do zeme alebo zapustený do svahu a prestrešený fóliou), ale to nie je všade možné.
Ďalším z možných riešení je kvetináčovanie. Neodporúčam ho, nedá sa to s pestovaním vo voľnej pôde veľmi porovnávať, ale keďže je pomerne málo vhodných polôh, kde Disopyros bude prosperovať voľne v pôde dlhé roky, je to tiež možnosť dopestovať si toto vynikajúce ovocie. Veľkosť stromčeka v nádobe vieme regulovať. Čím väčšia nádoba, tým vyrastie aj stromček väčší. Odporúčam však používať naozaj veľké nádoby a najmä zaštipovať a zaštipovať. Takto dopestujeme krásne obrovské bonsaje. Stromček pestovaný v kontajneri presádzame prvých päť rokov vždy na jar. Použijeme zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere asi 4:2:1, ktorá má mať neutrálnu reakciu. Na liter substrátu pridáme zásobné hnojivo – dva gramy Cereritu, NPK, osmikotu alebo niečoho podobného. V ďalších rokoch presádzame v troch až štvorročných intervaloch. Pritom nemusíme použiť vždy väčší kontajner, ale časť koreňov aj so zeminou po celom obvode odrežeme a do rovnako veľkého kontajneru doplníme čerstvú zeminu. Prihnojujeme každoročne na jeseň zapracovaním do pôdy pod celou korunou päť až desať kilogramov maštaľného hnoja, prípadne pomaly rozpustného granulovaného hnojiva. Rastlinu pestovanú v kontajneri môžeme prihnojovať každé dva týždne až do augusta tekutou hnojivovou zálievkou, napríklad 0,2% roztokom Harmavitu. Tiež listové hnojivá sú dôležité. Samozrejme bez hnojenia rastlina nedokáže v nádobách rodiť tak výdatne a nemá toľko možností ako vo voľnej pôde. O tom, že aj takéto pestovanie sa oplatí netreba pri cenách plodov Hurmi kaki v obchodoch vôbec pochybovať!
Čo sa mrazu týka, ono ani tak nejde o to, koľko °C presne, ale skôr kedy. V akej fáze narašenia to príde, aká je vlhkosť, či je námraza, ako dlho nízke teploty trvajú... Prikrývanie je dobré nielen proti mrazu ale aj proti slnku v predjarnom období, aby stromček nezačal rašiť príliš skoro a nechytili ho neskoré mrazy.
Ak najnižšie teploty v zime dosiahnu aj v najteplejších regiónoch na -14°C až -17°C, je to tak na hranici prežitia obyčajných klasických hurmi kaki, Diospyros kaki, aké sa dovážajú napríklad z Talianska. Znamená to v praxi, že ak sú stromčeky dobre prekorenené, nie sú čerstvo vysadené a sú na chránenom mieste, tak len trocha namrznú, ak sú prikryte, tak vôbec. Na horšom mieste namrznú výraznejšie až do 2-3 ročného dreva, ak nie sú prikryté a tým pádom ani nezarodia. To ale za predpokladu, že takýto mráz nepotrvá dlhodobo a nebude sa príliš často počas zimy opakovať. Najdôležitejšia bude ešte jar. Hoci Kaki rašia až v máji, ak ich aj máte v kvetináčoch, neprenášajte ich von skôr ako 2. májový týždeň a to za predpokladu priaznivých predpovedí.
Hybridy sú dobré preto, že ak sú dobre prekorenelé a majú povedzme už aspoň 5 ročné drevo, je možné ich v najteplejších oblastiach pestovať bez zvlášnej starostlivosti a prikrývania, na chránených miestach. Čo je ale dôležité, vďaka zvýšenej mrazuodolnosti sa na Slovensku značne rozširuje areál možností pestovať toto úžasné ovocie aj na miesta, kde je o pár stupňov chladnejšie než v tých najteplejších regiónoch. Iste pri vysadení a zazimovaní v týchto horších polohách potom platí to, čo som písal o menej odolných klasických odrodách v teplejších oblastiach. Teda chránená poloha, prikrývanie a ďalšie opatrenia. Ovocným stromom, a kaki zvlášť, vadia najviac teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Slniečko ich pošteklí cez deň aj na úrovni +15°C, na priamom slnku i +20 °C a v noci zrazu pokojne aj -5°C, niekde dokonca i -10°C, výnimočne. A to ich práve odpíše, môžu vymrznúť pri mraze, ktorý by normálne ustáli. Kaki rašia až v máji, neskoršie než ostatné stromy, niet sa čo ponáhľať. Odkryť zimné zateplenie odporúčam až keď bude istota, že ani v noci nebude mrznúť.
Rozhodne sú však tieto hybridy veľkým úspechom a v našich podmienkach sa ich oplatí pestovať na väčšine územia. V najteplejších oblastiach bez problémov. V menej teplých so zvýšenou starostlivosťou a iste aj určitým rizikom pri jej zanedbaní. V tých najstudenších vysokohorských oblastiach a mrazových kotlinách, kde nie je núdza o -30°C počas zimy, iba ak v studenom skleníku so sudmi vody, či vo veľkých kvetináčoch. Na týchto miestach však sú ešte možné vysadiť do voľnej pôdy odolnejšie odrody Virginiany. Čo je tiež Kaki, ale má menšie plody a trocha inú chuť a štruktúru. Má však svojich milovníkov. Tak ako máme radi čerešne, či višne, hoci sú ich plody v porovnaní so slivkami, broskyňami a marhuľami podstatne menšie kvôstkoviny.
V skutočnosti ide najmä o to, aby sme stanovili rebríček odolnosti odrôd, a to s ohľadom aj na ďalšie okolnosti, ako je len teplota, čo je dôležitejšie a najmä oveľa presnejšie, než stanovenie len určitej teploty vytrhnutej z kontextu okolností mikroklímy, vlhkosti, priebehu teplôt pred tým a potom počas celej zimy, dĺžky trvania mrazu a tiež druh podnože, výške štepenia pod - či nad zemou, veku stromčeka, vyzretosti jeho dreva, druhu pôdy, hnojenia, zálievky...