Opeľovanie
Opelovanie Diospyrosov je veľmi zaujímavá a nedocenená téma. Semenáče akéhokoľvek druhu Diospyros môžu byť rovnako ako jednotlivé klony či odrody takýchto typov:
1. čisto samčie rastliny s iba samčími kvetmi - kvety majú len peľnice a pochopiteľne nerodia.
2. čisto samičie rastliny s iba samičími kvetmi - kvety maj len tyčinky a potrebujú opeliť samčím kvetom inak nerodia, plody majú potom samozrejme semená.
3. čisto samičie rastliny partenokarpické s iba samičími kvetmi - kvety nepotrbujú opeliť, keďže sú partenokarpické. Plody sa vyvinú aj bez opelenia a sú bezsemenné. Ale ak sa opelia, môžu mať semená.
4. rastliny obojpohlavné so samčími i samičími kvetmi - samoopelivé, ak sa niektorý kvet neopelí, nevznikne ani plod, ani semeno.
5. rastliny obojpohlavné so samčími i samičími kvetmi - nesamoopelivé a nepartenokarpické, teda ak sa niektorý kvet neopelí cudzím peľom nevznikne plod.
6. rastliny obojpohlavné so samčími i samičími kvetmi - samoopelivé partenokarpické, teda ak sa kvet neopelí, vznikne bezsemenný plod. Ak sa kvety opelia, môžu mať semená. Takéto rastliny majú potom 2 typy polodov: bezsemenné i semenné, ktoré sa potom líšia navzájom nielen obsahom semien, ale aj chuťou, veľkosťou a štruktúrou dužiny. U niektorých odrôd je tento rozdiel väčší u iných menší, ale vždy sa nejaký vyskytuje.
7. rastliny obojpohlavné s tromi druhmy kvetov - čisto samčími, čisto samičími a navyše ešte aj obojpohlavnými kvetmi. Aby toho nebolo málo, môžu sa deliť zasa podľa toho, či sú samoopelivé alebo partenokarpické, takže vlastne zasa 4 kategórie: samoopelivé, cudzoopelivé, partenokarpické alebo nepartenokarpické a ich kombinácie.
Mám konkrétnu skúsenosť so stromčekom, ktorý nebol partenokarpický, teda všetky jeho plody majú semienko, ale bol samoopelivý a vytváral i tak plody 2 rôznych tvarov a veľkostí podľa toho, či to boli obojpohlavné (väčšie kvety i plody štvorhranejšie), alebo iba samičie (menšie plody podlhovastejšieho tvaru).
8. totálne výnimky - aby toho nebolo dosť, tak aj niektoré čisto samičie stromy vedia niekedy nepravidelne na niekoľkých konároch vytvoriť samčie kvety a vedia tak opeliť iné stromy, či dokonca aj sami seba. Stretol som sa s tým len u niektorých samičích stromov a iba výnimočne raz za niekoľko rokov. Nedá sa na to spoliehať a zatiaľ som nezistil prečo sa to niekedy stáva a iba zriedkavo a nie u všetkých...? A niekedy sa zbláznia dokonca až tak, že zakvitne celý strom len samčími kvetmi, ale normálne sa to stáva raz za 10 rokov. Avšak videl som skutočne na vlastné oči, ako malé stromčeky odrody "Tipo" z Talianska nadopované rastovými hormónami, kvitli ako bláznivé samčími kvetmi, hoci sa samozrejme jednalo o samice. Nikto nevie, pokiaľ je mi známe, prečo sa to deje. Súvisí to s hormónmi - ako keď napríklad niektorý strom nezávisle od druhu zakvitne na jeseň. Samozrejme stromčeky hormonálne ošetrené, aby sa lepšie predávali, rýchlejšie rástli a boli zakvitnuté predčasne, hoci "na to nemajú", robia takéto "psie kusy" často aj niekoľko rokov, pokiaľ sa hormonálna hladina neznormalizuje, potom by to malo byť v poriadku. Ja stromčeky neošetrujem hormónmi, hoci potom rastú pomalšie. Ale to je normálne a prirodzené. Mám vyše 70 rôznych odrôd a klonov a tak zbieram podobné "rarity" ako je Tipo so samčími kvetmi, zaujímavé na pozorovanie, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Je tiež možné, hoci málo pravdepodobné, že sa jedná o mutáciu, alebo bol stromček naštepený práve zo "zblázneného" konárika ktorý práve vytváral samčie kvety, ako som písal. Diospyros je niekedy skutočne nevyspytateľný!
Zhrniem to: Opeľovať vedia všetky stromy, ktoré vytvárajú samčie kvety. Či okrem toho vytvárajú aj samičie kvety a rodia, alebo nie, s tým nesúvisí.
Treba ešte povedať, že 2 typy polodov, bezsemenné i semenné, sa líšia navzájom nielen obsahom semien, ale aj chuťou, veľkosťou a štruktúrou dužiny. U niektorých odrôd je tento rozdiel väčší, u iných menší, ale vždy sa nejaký vyskytuje. V čom tento rozdiel spočíva? Najlepšie keď to proste ochutnáte a bude vám to jasné ;) U plodov zo semenami je dužina najmä v okolí semien tmavšia, tuhšia, hustejšia, menej tekutá i po dozretí. Menej trpká či dokonca sladká. V plode je však viac semien. Maximálne 6 ale najčastejšie iba 1-3. Často to znamená že iba polovica plodu má takúto zmenenú štruktúru a v časti plodu, kde semená nie sú, je štruktúra takmer "normálna". Ak teda niekto tvrdí že pri opelených plodoch sú tieto celé sladké a dajú sa jesť aj nedozreté a tvrdé bez problémov, nie je to úplne jednoznačné a bude to platiť len pri niektorých odrodách a nie úplne, teda nie všetky a nie celé plody budú úplne sladké. Navyše je to iná štruktúra a chuť a to nie každému vyhovuje. Poznám ľudí, ktorým takáto štruktúra jednoducho nevyhovuje a uprednostňujú preto bezkvôstkové odrody. Tiež pri sušení a spracovní to môže komplikovať prácu.
Faktom ale je, že opelenie vždy u všetkých odrôd zvyšuje úrodnosť, za optimálnych okolností až na dvojnásobok. V praxi sa vedia navzájom opeliť aj rôzne druhy ebenovníka, napr. Diospyros kaki a D. virginiana, tieto však kvitnú často o pár dní neskôr, preto je potom opelenie nedokonalé. Najlepšie je opeľovať každý druh inou odrodou toho istého druhu. Opelenie určite odporúčam, ale treba zvážiť aj jeho drobné nevýhody, ako dôsledky na štruktúre a chuti plodov...
Napríklad odroda D. kaki "Tipo", o ktorej tvrdia, že po opelení sa zmení farba plodu z oranžovej na hnedú a plod samotný je sladkejší a jedlý aj v technickej zrelosti, teda ešte tvrdý. Nemôžete očakávať, že tým, že budete mať opeľovača, získate na tejto Talianskej odrode všetky plody úplne sladké. Jedol som opelené plody tejto odrody. Nemení sa u nich celý plod, ale len časť plodu v ktorom sa semienko nachádza a má naozaj farbu dohneda s takými čiaročkovitými pevnejšími štruktúrami. Tvrdenie, že sa dá jesť nezmäknutý a nemá žiadnu trpkosť, nie je úplne pravdivé. Pretože väčšina plodov nie je opelená, a tie čo sú, neprejavia tieto vlastnosti v celom plode. Až na vínimky.
Nechať si opeliť plody je však naozaj dobrý nápad, pretože toto opelenie nielen zmení chuť a štruktúru, ale hlavne plody sú väčšie a celá úroda je oveľa vyššia. Pestujem odrodu "Zengi maru", ktorá je totožná s odrodou "Šokoladnyj", a vytvára aj samčie, aj samičie kvety a mala by opeliť v rovnakej dobe kvitnúce iné odrody D. kaki. Sama seba vie tiež opeliť a rodí skôr menšie plody a nepatrí nielen podľa môjho úsudku, ale aj podľa iných pestovateľov, k tým najlepším. Zaujímavé je, že mi dokonca pri množení aj na tohoročnom vyrašenom čerstvom očkovanci na lotusovom podpníku vytvorila samčie kvety, čo svedčí o jej úrodnosti a intenzite kvitnutia. Bežne sa to totiž pri mladých stromčekoch nestáva a robia to len 3 odrody čo som zatiaľ pozoroval.
Rovnako viem o dvoch rôznych semenáčoch, samozrejme ďalej už štepených ako nový klon-odroda, ktoré tiež vytvárajú samčie i samičie kvety a vedia opeliť nielen sami seba, ale aj iné blízkorastúce stromčeky. Majú pritom pomerne veľké a chutné plody. Diospyros v našich podmienkach opeľujú do značnej miery mravce, preto keďže lietať nevedia je najlepšie, ak sa koruny stromov, ktoré majú byť navzájom opelené, dotýkajú.