Spôsob výsadby
Prapôvodný spôsob je vysadenie od začiatku na trvalé stanovište a nikdy nepresádzať. To by bolo najideálnejším riešením pre stromček. Každé presádzanie je pre každý strom veľká trauma, z ktorej sa už často nikdy nespamätá. Strom v prírode rastie na tom istom mieste už od semienka a nie je stvorený na premiestňovanie! To len ľudia ho proti jeho vôli presádzajú. Iste, snaží sa prežiť aj s oklieštenými koreňmi, ale prirovnal by som to asi tomu, ako by vás premiestnili do úplne cudzieho prostredia napríklad do Austrálie, či možno dokonca Ghany, navyše s amputovanou nohou. Človek by sa musel prispôsobiť, podobne ako ten presadený strom s osekanými koreňmi, ale dlho by sa z toho spamätával a už by tak ľahko nebol z neho športovec, proste bol by "trochu" handicapovaný aj v uplatnení v spoločnosti, pretože by bol "vytrhnutý z koreňov". Stromy sú uspôsobené na to, že ich zvieratá ožierajú, že im blesk odčesne konár, či im slon alebo mamut doláme konáre. Na to sa tisícročiami evolúcie pripravili. Tiež strihanie záhradníkom sa dá zaradiť do tejto kategórie. To áno, to strom zvláda, na to je pripravený. Ale vykopávať a premiestňovať - ničiť korene, to dokáže len človek a na neho si za tých pár rokov ešte stromy nezvykli. Vysádzanie na trvalé stanovisko bez akéhokoľvek presádzania by však vyžadovalo určité vyššie zručnosti, ktoré žiaľ už dnes väčšina záhradkárov nemá. A tak sú odkázaní na kúpu stromčeka.
Výhody-nevýhody: Nevýhody tento spôsob nemá ak nerátame väčšiu časovú náročnosť, nevyhnutnú zručnosť a aktivitu. Ak pravda za nevýhodu nepovažujeme fakt, že strom nemožno reklamovať. Ak sa nevydarí, niet na koho zvaliť vinu, takže si to zas asi odnesie chudák stromček ako druh, či odroda. Výhodou je cena a kvalita, dobrý rast a ujateľnosť.
Ďalší spôsob obnáša minimálne jedno presádzanie, a to z voľnej pôdy škôlky do voľnej pôdy na trvalé stanovište. Často však je presádzaný už podpník, keď sa necháva naklíčiť a až takto vyklíčená sadenička je vysádzaná na dočasné stanovisko. V prípade chúlostivého druhu ako je hurmi kaki je takéto presádzanie, najmä to druhé, keď sa jedná už o pomerne veľký strom, rizikový spôsob. Najväčšie rizioko je práve v tom, že takto strom stráca väčšinu svojich vlásočnicových koreňov, ktoré ho živia. Často dokonca skoro všetky. Diospyros sa tejto traume presadenia prispôsobuje podstatne ťažšie než nejaká kvôstkovina, o jadrovinách (napríklad jabloň) ani nehovorím. Tá si pustí korene hoci by aj žiadne nemala! Dochádza tu však navyše k problému že málo kedy si na jar príde záhradkár kúpiť stromček a predajca mu ho vyríľuje hneď z miesta kde rástol. Väčšinou sú stromky vyorávané už na jeseň a nejako sa preskladňujú. Tým sa riziká neujatia či slabej kondície s následným vymrznutím značne zvyšujú. Jednou z možností, ako takéto riziko minimalizovať, je vykonávať výsadbu na jeseň, kedy sú stromky čerstvo vyberané zo zeme. Na jar sa vysádzajú jednoročné rastliny, ako priesady a kvety, stromy zásadne na jeseň.
Výhody a nevýhody: Nieky sú výhody nevýhodami a naopak. Stromček vo voľnej pôde narastie veľký. Takýto veľký lahodiaci oku kupujúcej "blondínky" hoc, aj s málo koreňmi, či takmer bez koreňov, je ľahko predateľný. Táto výhoda je však len z pohľadu predávajúceho. Z pohľadu stromu to výhoda nie je, pretože sme mu amputovali v lepšom prípade len skoro všetky pre jeho život najdôležitejšie orgány. Z pohľadu "blondínky" je to výhoda len po dobu kedy zistí, že stromček nerastie a vyschol, alebo aj rastie, ale neprežil niektorú z najbližších zím, čo "blondínka" definuje ako vymrznutie. Tu sú 3 možnosti:
a) Teraz to pre bežného predajcu je výhoda, ak "blondínka" kúpi druhý stromček, pretože prvý pokus nevyšiel.
b) "Blondýnka" príde k záveru, že na vine je stromček ako druh, prípadne v lepšom prípade odroda - už nikdy ho nekúpy, pretože tento citlivý strom tu proste nerastie a vysichá či vymŕza. Druhá šanca sa nekoná.
c) Tretia varianta nie je pre poctivého predajcu práve šťastná, pretože "blondínka" ide stromček reklamovať a to kľudne aj po 3 rokoch.
d) Aby sme nezabudli na happyend. "Blondínka" je proste zvlášť starostlivá, navyše má šťastie s výberom miesta (chránené miesto v teplej oblasti) a stromček sa pozviecha a pár rokov prežije. V ideálnom prípade sa jedná o staršiu "blondínku" (od určitého veku je už "blonďatý" vlastne každý). Iste viete, čo som mal na mysli tým vekom v súvislosti s trvanlivosťou stromčeka i záhradkára...
Ďalší spôsob je vlastne modifikácia druhého, pretože stromček je pestovaný vo voľnej pôde, len teda pred predajom je zakvetináčovaný, čo ho umožňuje predať aj mimo sezóny sadenia a zároveň sú okyptené korene aspoň vo vlhku, teda ak nezabudeneme poliať. Tento spôsob má vlastne rovnaké výhody a nevýhody, hoci je teda o niečo šetrnejší k stomom a tiež je vyššia ujateľnosť. Zásadná vec však zostáva - drastické presadenie. Väčšia ujateľnosť je daná tým že už asi tak ľahko nevyschne, ale vymrzne rovnako ľahko. V kvetináči sa totiž necíti vôbec dobre a vlastne len tak živorí.
Podpník je pestovaný vo voľnej pôde a je presadený až po zaštepení "v ruke" do kvetináča či zakoreňovača, a ďalej v ňom pestovaný. Takže koná sa podobná trauma ako pri predchádzajúcej možnosti. Hoci o niečo menšia, pretože stromček - zatiaľ vlastne len podpník, má o rok menej a je teda ešte pomerne malý prútik. Takýto znáša presádzanie ovela lepšie. Poškodenie koreňov je tiež oveľa menšie. Stráca sa však výhoda veľkého vzrastu, pretože stromček je šokovaný presadením aj zaštepením súčasne. Straty sa preto iste nejaké vyskytujú. To samozrejme nejde na úkor záhradkára, pretože ten kupuje stromček, až keď je vrúbeľ, či očko zrastené a stromček prežil presadenie aj zaštepenie.
Výhody a nevýhody: Isté však je, že takýto stomček dosahuje v priemere len asi štvrtinovú, v horšom prípade dokonca desatinovú výšku a veľkosť v porovnaní s tým, ktorý rástol vo voľnej pôde. Oproti ostatným, hore uvedeným, okrem prvého bodu samozrejme, má však podstatne lepšiu ujateľnosť. Jednak sa ujíma dobre preto, že pri presadení nemal tak porušené korene, a jednak bol malý a teda prispôsobivejší. Navyše rok pestovaný v kvetináči a prežil to... a jednak pri následnom vysadení do voľnej pôdy už s celým koreňovým balom. Takže nie je takmer vôbec zošokovaný a pri primeranej starostlivosti nastupuje dobrý rast. Nevýhodou je teda jeho malá veľkosť, výhodou je podstatne lepšia ujateľnosť, vitalita a dlhovekosť.
Ďalší spôsob znamená od začiatku po vysadenie na stanovište pestovanie v nádobe a ak presádzanie, tak len do väčšej nádoby bez porušenia koreňového balu. Toto pestovanie je náročnejšie na starostlivosť a horšie na efekt.
Výhody, nevýhody: Pre pestovateľa je to metóda časovo náročnejšia. Trvá to o rok dlhšie, pokiaľ sa dopestuje dostatočná veľkosť na zaštepenie. Tiež zalievanie a udržanie pri živote je náročnejšie ako pri pestovaní vo voľnej pôde. Stromček sa nám za to "odmení" horším rastom a ťažšou predateľnosťou. "Blondínka" si tento stromček nevyberie, hoci po presadení dosahuje ujateľnosť takmer 100%. Mrazuodolnosť je vyššia. Vitalita neporovnateľne vyššia. Menšia rastlina sa prispôsobí rýchlejšie a oveľa lepšie novým podmienkam. Šok z presadenia nie je, pretože koreňový bal nie je narušený. Už v najbližšej sezóne nastupuje bujný rast a je predpoklad dobrého vyzretia dreva. (Rekord mám 3m ročný prírastok u takéhoto malého 10cm stromčeka odrody "Nitra pri železnici". Má už 43 rokov a rodí bohato a pravideľne - nikdy nevymrzol. Plody sladké ,červené, bez kvôstok. Listy veľmi veľké. Je to však len jeden z mnohých zaujímavých semenáčov. Sú opísané v inom článku). Hlavnou nevýhodou je, že nielen "blondínka", ale aj niektorí pseudo-záhradníci označia takúto, síce malú, ale odolnú a vitálnu rastlinu za hambu pre pestovateľa...