Voľnokorenné vs. v kvetináči
O vhodnosti podpníkov D. virginiana som pojednával v článku "Diospyros, SR a mrazy". Teraz na tomto mieste trochu o čomsi inom.
Urobil som v posledných 2 rokoch tiež chybu, keď som vysadil lotusové podpníky do voľnej pôdy a naočkoval ich. V prvom roku mi vyrástli asi 1,5 m, niektoré aj viac. Potom som ich presadil opatrne do kvetináčov, pričom som sa samozrejme nevyhol osekaniu koreňov. Stromky väčšinou síce prežili, pretože som ich mohol presádzať hneď, a netrmácal ich cez celú Európu, ale i tak sa zošokovali a minulé leto mali mizerné prírastky. Do voľnej pôdy som sa neodvážil ich ani sadiť. Viac krát takú chybu neurobím. Nie som na to hrdý, ale ak som urobil túto chybu aspoň sa poučím pre poučenie ďalších. Je lacnejšie sa učiť na cudzích chybách.
Vypomstilo sa mi to, keď som ich šiel potom predať odberateľovi do Bratislavi a on ich odmietol, hoci mal predtým o ne záujem. Nepáčilo sa mu, že kvetináč nie je dobre obrastený koreňmi. Bol to skúsený záhrdník a ja som mu musel dať za pravdu. Chcel ale odo mňa, aby som mu v máji dodal trojnásobný počet radšej menších ale od začiatku kvetináčovaných stromčekov s bohatou koreňovou sústavou, veľkou vitalitou, ktoré budem len teraz štepiť. Tieto stromky, nezošokované presadením, keď si ich niekto kúpy a vysadí do voľnej pôdy a bude dobre zavlažovať a hnojiť, tak budú mať 1,5 - 2 m prírastky hneď za prvé leto a behom ďalšieho roka dvoch už budú aj rodiť.
Vidíte ten rozdiel? Pri Hurmi kaki, je zásadný rast vo voľnej pôde. Vo voľnej pôde preto rastú až možno 10x lepšie ako v kvetináčiku. Ako čerešňa ktorá vyrastie za 3 roky na pomerne veľký strom ale ak ju budete pestovať v kvetináči môže z nej byť bonsai, i ten ak však dáte do voľnej pôdy začne rýchlo bujne rásť.
Takže jestvujú 2 varianty očkovaných Kaki, ktoré dostať kúpiť:
1.
Stromy, podpníky, ktoré boli vysadené do voľnej pôdy a po roku na jar zaočkované. Pri závlahe vo voľnej pôde v dobrých podmienkach na podpníku Lotus skutočne urobia ročne 1,5 až 2m prírastky za prvé leto, pretože všetku silu dajú do jediného ušľachtilého letorastu. Tieto pekné bujne rastúce zdravé stromky boli presadené do kvetináčov, aby boli ponúkané na predaj. Výpad bol väčší než u iných druhov, sú jednoducho citlivejšie na presadenie než klasické jablone napríklad. Všetky sa zošokovali, ale väčšina vyrašila a živorila v kvetináčoch. Prírastky sú samozrejme mizerné, ale výšku ktorú dosiahli keď rástli vo voľnej pôde im už nikto nevezme. "Blondínkam" sa preto páčia lebo sú veľké a koreň nie je podstatný veď ho i tak nikto nevidí...
Myslím si, a poľa pokusu môjho Bulharského kamaráta to mám potvrdené (článok "Bulharské Kaki"), že u stromčekov prinesených ako voľnokorenné z Bulharska je to podobné. Tie ktoré vysadil hneď do voľnej pôdy neprežili a ten ktorý je v kvetináči sa trápi. Voľnokorenný diospyros pri následnom presadení prudko zastaví tento bujný rast. Stromček s výrazne poškodenými koreňmi je rád ak vôbec prežije. Je síce veľký ale má nepomerne malú koreňovú sústavu a z tohto šoku sa nezotaví buď to vôbec alebo až po niekoľkých rokoch. Iste budú aj výnimky ale vo všeobecnosti to iste platí.
2.
Pri stromčekoch rastúcich od začiatku v zakoreňovačoch - kvetináčoch pred presadením nikdy nie je možné dosiahnuť rovnakú veľkosť ako pri rovnako starých stromčekoch rastúcich vo voľnej pôde. Majú však úplne inú koreňovú sústavu - veľa vlásočnicových koreňov - vysokú vytalitu. Majú možno len 15cm, maximálne 50-70 cm, ale obrovskú vitalitu a schopnosť po presadení nezošokovať, pretože korene nie sú vôbec poškodené ale rastú už v prvom roku ako delo! Sú schopné urobiť už v tomto roku prírastok do 2 metrov, pokiaľ bude ponechaný len jeden výhon a budú dobre zalievané a hnojené samozrejme.
Mne ako pestovateľovi by mohlo byť jedno, ktorý typ rastlín predám. Či veľké s mizerným rastom, hoci teda aspoň rok kvetináčované a nie voľnokorenné, takže s vysokou pravdepodobnosťou, že prežijú aspoň do prvej zimy a ďalej je to už na pestovateľovi ako sa o ne postará, alebo síce malé, ale zato s vysokou vitalitou a perspektívou rastu nikdy nepresadené a s nepoškodenou koreňovou sústavou. Viac roboty mám síce s malou kvetináčovanou variantou, paradoxne, pretože ju musím udržať pri živote v kvetináči, čo je ťažšie a náročnejšie, než tak urobiť vo voľnej pôde v lete. V zime naopak keďže je preskladnená v pivnici nenamrzne, čo by hrozilo pri tých vo voľnej pôde. I tie sú však zabalené a chránené, takže v tom to nie je. Predávam ich za rovnakú cenu a boli by ste prekvapení, koľko ľudí napriek tomuto vysvetleniu siahne po tých veľkých z voľnej pôdy. V každom prípade oba smery sú možné a dokonca je možné kúpiť aj z Buľharska prostokorenné. Možno prežijú...
Nechcem, aby ste to, čo tu čítate, vnímali ako hanenie konkurencie, to rozhodne nie. Kto vníma obsah toho, čo som tu uviedol, isto pochopí, že som sa snažil hlavne objektívne zhodnotiť fakty a skúsenosti. Vraví sa že dobrá rada nad zlato. Ale vraví sa aj, že komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Ja sám som tiež niekedy taký neveriaci Tomáš, skúšam veci aby som sa poučil na vlastných chybách, takže mám pre to pochopenie. Ak tu píšem o svojich skúsenostiach, tak nie preto, aby som bol dôležitý, či chcel poučovať. Nejde mi o to aby som mal vždy pravdu. Ak väčšinou dnes už naozaj pravdu mám, tak je to len preto, že som ju veľa krát predtým nemal a veľa krát som sa už popálil a poučil a nemám problém si to aj priznať.