Zrenie plodov
S plodmi je to rovnako rôznorodé, ako s kvetmi hurmi kaki. Najchúlostivejší, ale zároveň najúrodnejší Diospyros kaki môže mať plody dokonca aj 800g ťažké. Ja som však videl najväčšie 500g plody. Väčšina odrôd má však plody podstatne mnešie.
Čo sa plodenia týka, mne napríklad hurmi kaki odroda "Asimishimirazu" vo voľnej pôde iba 2 ročný, ale už 3m vysoký a rovnako široký, stromček zakvitol až koncom mája, pretože bol primladý. Mal asi 30 partenokarpických plodov, o ktorých som neveril, že dozrejú. Dozrely skoro všetky. Je pravda, že teplá jeseň im dopomohla. Každý Diospyros dozreje nie po určitom počte dní, alej jednoducho vtedy, keď príde zima. Samozrejme nemôže prísť hneď -10°C, to potom plody zmrznú a už nedozrejú, ale pri -2/-3°C, aj to iba krátkodobo v noci, dozrejú hoci nie sú naplno dovivinuté. Iste odrazí sa to na kvalite a chuti. Toto sa mi viac krát potvrdilo pri viacerých odrodách. Na druhej strane niektoré virginiany dozrejú už v auguste a som presvedčený, že dozrejú teda aj v horších podmienkach, hoci iste neskôr. Faktom je že naši slovenský "hôrny chlapci" vo voľnej pôde pod holým nebom Diospyros Kaki jednoducho nedopestujú a budú odkázaní na hybridy či dokonca podľa polohy len na Diospyros virginiana. Samozrejme skleník môže pomôcť... Slovensko vyhovuje druhom Diospyros len okrajovo, aj to zväčša len na juhu.
Plody občas opadajú, najčastejšie, ak je pôda chladná a naopak vzduch veľmi teplý. To sa stáva napríklad pri pestovaní v skleníkoch. Ešte častejšie odpadnú plody, ak necháte pôdu preschnúť a potom zrazu zalejete. Treba dať pozor pri polievaní najmä studenou vodou. Zo všetkých stromov sú na toto najháklivejšie práve Hurmi kaki. Reagujú opadom plodov.
Ono to teraz vyzerá, akoby bol problém dopestovať na kaki plody, ale môj názor je, že je to jednoduchšie než napríklad u marhúľ, ktoré majú striedavú rodivosť bežne, do toho zamŕzajú na jar kvety úplne bežne, a to aj v najteplejších oblastiach, pretože kvitnú zavčasu. Do toho apoplexia - mŕtvica stromov, monília, ktorá ich tiež decimuje. S tohto pohľadu hurmi kaki nie je až také citlivé a plody sa dajú dopestovať pomerne bez problémov. V období, keď kvitnú, už mrazy nehrozia. Citlivosť na sucho je daná skôr vekom rastliny. U starších stromov už citlivosť až tak výrazná nie je. Opad plodov je daný tenkou vrstvičkou - membránou na stopke plodu. Sucho ako také k opadu nevedie, ale následný pretlak štiav pri prudkom poliatí vedie doslova k vystreleniu plodu.
Po prvý krát som sa s problémom opadu plodov stretol už pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď som sa snažil pestovať hurmi kaki v skleníku. Snažil som sa pestovať pomerne chúlostivú odrodu "Dunaj". Strom, ktorý rástol v studenom – nevykurovanom skleníku nebol nikdy poškodený mrazmi. Boli však letá, počas ktorých zhodil všetky plody. Strom, ktorý rástol v chránených podmienkach záhrady na terase južného svahu ak nenamrzol, vytvoril slušnú úrodu pekných plodov. Ak v niektorom roku nestihli úplne dozrieť do oranžovej farby, tak dozreli po odtrhnutí vovnútri, pretože už hrozili prvé mrazy. Približne po desiatich rokoch od vysadenia napokon ako už veľký strom úplne vymrzol počas extrémnej zimy. Po týchto skúsenostiach som pochopiteľne skúmal, ako pestovať iné odolnejšie odrody, a to i napriek tomu, že Zobor patrí k lokalitám s veľmi vhodnými podmienkami na pestovanie hurmi kaki, a rastú tu aj 40 rokov staré stromy, ktoré prežili už rôzne zimy. Pestovanie hurmi kaki v skleníku je úspešne vtedy, keď dokážeme stromček zatieniť počas najväčších letných horúčav, zabezpečiť intenzívne vetranie a pravidelnú zálievku. V skleníku je však ťažšie zabezpečiť, aby plody neopadli v dôsledku veľkého rozdielu medzi teplotou vzduchu a pôdy, než vo voľnej pôde.
Žiaľ nie je možné jednoducho v krátkosti uviesť dôvod opadu plodov u Diospyros a predložiť recept, ako tomuto opadu zabrániť. Musíme sa vyhnúť zovšeobecňovaniu na základe malého počtu pozorovaní. Ak niekto má jeden alebo niekoľko týchto stromov a pestuje ich v prostredí svojej záhradky, môže mať v tomto smere pozitívne alebo aj negatívne skúsenosti. Nemôže na základe týchto skúseností poľahky zovšeobecniť recept, ako správne postupovať pri iných stromoch v inom prostredí.
Do značnej miery je opad fyziologická záležitosť. Malé stromy často nasadzujú veľa plodov, je preto len prirodzené, že sa ich musia zbaviť, najmä ak sa jedná o partenokarpické odrody, ktoré tvoria plody z každého kvetu bez opelenia. Skutočne sa Diospyros chová k plodom neopeleným dosť macošsky. Nečudujme sa, že sú bezsemenné plody menšie, horšie vyfarbené, bledšie, menej sladké a menej chutné, s inou štruktúrou dužiny. Strom totiž v skutočnosti nemá motiváciu na tom, aby dozreli. Aj tak v nich nemá semeno, teda jediný dôvod prečo ich vytvoril a iba ho vysiľujú. Je praktickými pokusmi dokázané, že stromy - partenokarpické samice, ktoré rastú vedľa takého stromu, ktorý vytvára aj samčie kvety a sú nimi opelené, majú lepšiu úrodu po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke. Hmotnosť dozretých plodov – úroda - môže byť v takomto prípade až o polovicu vyššia v porovnaní so stromom, ktorý nebol opelený. Hovoríme pritom o partenokarpickej odrode. Je tu aj kvalitatívny rozdiel. Plody sú proste lepšie a chutnejšie. Tým samozrejme nechcem tvrdiť, že práve len toto je jediný problém a dôvod opadu plodov. Jedná sa o celý súbor dôvodov...
Asi najznámejším dôvodom je "zošokovanie". Najčastejšie vplyvom veľkých rozdielov - výkyvov vo vlhkosti, najmä za suchého leta.
Jednak je z časti na vine pnutie membrány medzi stopkou a plodom pri náhlom nasatí vlhkosti stromom po období sucha, a jednak sa jedná o veľký rozdiel v teplote vzduchu a pôdy. Niečo podobné ako keď schováte neskoro na jeseň pred mrazmi kvetináče dnu, napríklad do bytu. Teplý vzduch stromy, či akékoľvek rastliny, náhle obklopí. Pôde ale trvá oveľa dlhšie pokiaľ sa ohreje, a tak rastlina má studené korene a teplé konáre a listy. Je to zlé. Zošokuje sa a odhodí plody a aj listy. Zabrániť sa tomu dá poliatím podstatne teplejšou vodou. Počas letných horúčav môže teplota na slnku stúpnuť až na 60°C, ba i viac. Pôda ale zostáva relatívne chladná. Najmä ak je premokrená relatívne chladnou vodou.
Čo teda robiť v praxi?
Stromy zhadzujú lístie a ľudia ich odstraňujú ako "bordel". Tieto majú ale svoju úlohu. Udržujú pôdu vlhkú a spôsobujú, že pod stromom nerastie toľko trávy, či dokonca buriny priamo pod korunou. Teda mulčovanie a pravidelná zálievka teplou odstátou vodou, a to pomaly, najlepšie kvapková závlaha. V Číne sa kvôli ohrievaniu pôdy a udržaniu tejto teploty aj v noci, obkladajú stromy v sadoch plochými kameňmi.Tieto sa na slnku vyhrejú a akumulujú teplo, ktoré potom vypúšťajú v noci. Tým nedochádza k extrémom čo sa týka teploty koreňov v porovnaní s teplotou listov. Skutočne, Diospyros je špecializovaný na horské podmienky, ale v teplejšom pásme než je naše. Preto u nás úspešne prežíva hoci sme v chladnejšom pásme, ale v nížinách, kde je teplejšie. (Myslím samozrejme Diospyros kaki, teda tie chúlostivejšie odrody, pôvodom práve Čínske. Pri Amerických alebo hybridoch tento problém nie je, pretože vydržia aj v horších podmienkach a vyšších nadmorských výškach, samozrejme všetko s mierou... v úrovni kosodreviny by som to už neriešil... Ale v Poprade, kde rastú a rodia dokonca aj marhule, by som sa napríklad nebál.) Vráťme sa k tomu, že Hurmi kaki sa vo svojej pôvodnej domovine stretávajú často s veľkými kameňmi medzi ktorými rastú, tie zadržiavajú čiastočne spolu s vrstvou starého opadaného lístia vlahu a zároveň kumulujú teplo. Chránia koreňovú sústavu pred prudkými zmenami v teplote a vlhkosti. Ak teda v Číne po tisíce rokov obkladajú stromy plochými kameňmi, prečo sa z toho nepoučiť? Netvrdím že ak namulčujete dôkladne pod stromami listy, či pokosenú trávu, zaťažíte plochými kameňmi na ktoré pustíte kvapkovú závlahu, že opad nedozretých plodov úplne prestane. Ak však súčasne necháte plody opeliť a získate tak väčšiu úrodu kvalitnejších plodov, urobíte ďalší krok pre to, aby ste zmenšili opad plodov.
Čo tu tiež hrá istú úlohu, je vplyv odrody. Zatiaľ som nepozoroval jednoznačný vplyv odrody. Pochopiteľne vplyv odrody vylúčiť úplne nemožno. Logicky však jediným, čím by sa odroda mohla na tomto fenoméne podieľať, je úroveň partenokarpickosti. Iste, rôzne odrody rôzne ochotne vytvárajú bezsemenné plody bez opelenia. S tým súvisí aj opad plodov, najmä krátko po odkvitnutí, ale do istej miery aj neskôr. Zatiaľ čo napríklad pri kôstkovinách opadnú kvety hneď po odkvitnutí, u druhov Diospyros opadnú samičie kvety až po vytvorení malého plôdika.
Niektoré odrody vôbec nie sú partenokarpické a vyžadujú opelenie samčími kvetmi, čím je jednoznačne daný opad neopelených kvetov-plodov.
Opad z dôvodu zošokovania zálievkov však ťažko možno dávať za vinu odrode, pretože je naštepená na podnoži. Koreň je teda celkom iný a to on pritom nasáva. Podnož – podpník je u nás najčastejšie Diospyros lotus. Prichádza ešte do úvahy podnož Diospyros virginiana alebo vlastný semenáč. Vlastný semenáč Diospyros kaki sa vyskytuje zriedkavo a nemá v našich podmienkach veľké uplatnenie. Hlavne pre nízku odolnosť voči mrazom, hoci sa iste vyskytujú aj odolnejšie jedince, napokon možno ich pozorovať ako už staré mnohoročné stromy v teplejších regiónoch a na miestach s dobrou mikroklímou. Nie je to však nijak zvlášť vzácny jav. Takýchto miest je na južnom Slovensku pomerne veľké množstvo ako dobrý potenciál na pestovanie aj menej odolných odrôd. Tieto staré stromy majú pomerne pomaly rastúci koreň a tiež kmeň je slabší a tenší, v porovnaní s jedincami štepenými na Diospyros lotus. Táto podnož teda potenciálne zvyšuje bujnosť rastu a tiež veľkosť plodov. Čo ale nemusí priamo súvisieť s veľkosťou a habitusom koruny stromu.
Treba však povedať aj to, že rozdiely medzi jednotlivými semenáčmi sú veľké. Teda možno nájsť aj bujne rastúci semenáč kaki aj naopak relatívne slabšie rastúci lotus... Ešte väčšie rozdiely sa prejavujú v intenzite rastu semenáčov Diospyros virginiana. Jedná sa o semená prinesené z Ameriky. Tam je tento druh rozšírený od Mexika až po Kanadu, vrátane. Vytvára tu viaceré poddruhy líšiace sa geneticky okrem počtu chromozómov aj mrazuodolnosťou, vzrastom a všetkými ostatnými botanickými charakteristikami. Niektoré populácie sa dokonca líšia natoľko, že sa vzájomne ani neopeľujú, a tak nekrížia a je tak otázka či sa teda vlastne nejedná o samostatné druhy. Vo všeobecnosti majú menej bujný rast, slabší koreň a kratšiu vegetačnú dobu. Majú tendenciu zmenšovať plody na naštepenej odrode. Vzhľadom k rozkolísaným vlastnostiam to však zďaleka neplatí vždy. Asi ako keď nemôžeme vylúčiť, ak nechceme byť rasisti, že rómm ktorého sme práve náhodne stretli na ulici, je usilovný pracovitý vzorný bezúhonný občan, na ktorého slovo sa dá spoľahnúť. Tak neviem či toto prirovnanie je práve výstižné... to už by som asi skôr stavil na tú Virginianu, že sa bude správať inak než by sme očakávali. Vo všeobecnosti sa všetky semenáče prejavujú rozkolísanými vlastnosťami, čo platí pre všetky druhy, vrátane človeka. Je predsa známe, že aj slušný človek napriek špičkovej výchove môže mať syna, z ktorého vyrastie politik a naopak aj gauner, zlodej a podvodník, ktorý patrí za mreže, môže mať syna, z ktorého vyrastie sporiadaný bezúhonný občan, ktorý až do smrti poctivo maká, neklame, nekradne a platí poplatky a dane ako sa patrí... Je to len otázka pravdepodobnosti.
Je to teda problém, s ktorým sa potýkame nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi inými semenáčmi. Iste, u ľudí to neriešime a veselo chaosíme v spoločnosti ktorá nás obklopuje. Plodíme a množíme sa doslova bez rozmyslu, naopak podporujeme sociálne najslabšie vrstvy, ktorým slušne platíme za to, že pôrodnosť až tak prudko neklesá. Lebo veď majú na to ľudské právo a sex je fajn akurát, že to spolu súvisí. A tak sa množia a ich % v populácii v porovnaní s tými, ktorí ich vlastne živia, rastie rýchlejšie než je únosné. Berte to prosím len ako prosté konštatovanie faktu, bez emócií, veď sa nás to vlastne netýka... či? Nie, ide len o naše deti a vnukov a tých je vlastne čoraz menej, teda načo si s tým robiť starosti. Aj tak to reálne neovplyvníme. Nechajme to politikom. Koho však naši skorumpovaný poslanci budú skutočne zastupovať zo stúpajúcim počtom voličov príživníkov, najmä keď k nim majú svojim spôsobom fungovania tak blízky vzťah... Ale stačilo nevinných krátkych metafor, slúžiacich len ako prirovnanie správania sa stromov k nám, a tak na pochopenie ľudskej spoločnosti, v ktorej chtiac nechtiac proste žijeme. Aj v tomto nie sme nepodobný stromom, ktoré si akosi tiež nevyberajú, do akej pôdy ich vysadíme a hoci by sa im aj tieto podmienky nepáčili, ťažko ich ovplyvnia...
Problém je teda v tom, že jeden podpník sa môže správať inak, než druhý, hoci by aj podmienky mali rovnaké. U stromov sa to rieši tým, že sa proste používajú podpníky množené vegetatívne, teda s rovnakými odskúšanými vlastnosťami a síce presne takými, ktoré chceme a aby mali. Najmä u jadrovín, ale čoraz častejšie aj u kôstkovín, u ktorých ide zakoreňovanie trochu ťažšie. U druhov Diospyros sa mi podarilo viac krát namnožiť podnož vegetatívne, najmä ako koreňová odnož, ale aj ako zakorenený rezok. Inicioval som tiež množenie meristémovým spôsobom, kde sa ukazujú tiež dobré výsledky, takže ak to dobre pôjde, budeme mať vegetatívne množené podnože so známymi vlastnosťami ohľadne rastu, mrazuodolnosti a vplyvu na naštepenú odrodu.
Vtedy má význam urobiť aj výskum takejto podnože na opad plodov. V situácii s rôznorodými vlastnosťami jednotlivých generatívnych podnoží, ktoré sa používajú, by to malo obmedzený význam. Tiež úroveň kompatibility a výška miesta štepenia majú isto určitý význam pri skúmaní opadu nedozretých plodov. Ako vidno, problém opadu plodov je zložitejšia záležitosť. Preto nie je možné nájsť jednu príčinu a tiež jednoduchý recept ako zabezpečiť aby nedozreté plody predčasne neopadávali.
Rozdelenie hlavných príčin:
1. Vplyv prostredia
1.1. Vplyv striedania suchých a vlhkých periód počas dozrievania
1.2. Vplyv výrazného rozdielu teploty nadzemnej a podzemnej časti stromu
1.3. Vplyv vlastností a spôsob ošetrenia pôdy, substrátu v okruhu pod korunou stromu
2. Vplyv konkrétneho stromu
2.1. Vplyv veku, kondície stromu a kvality koreňovej sústavy stromu
2.2. Miera partenokarpickosti pestovanej odrody
2.3. Fyziologický opad súvisiaci so schopnosťou stromu udržať, vyživiť a dozrieť určité množstvo plodov za aktuálnych okolností